ŠIROKÁ A ÚZKA CESTA

            Ježiš hovorí: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ (Mt 7,13-14)
            Široká cesta je cestou, po ktorej kráčajú davy. Je to cesta najmenšieho odporu a stotožnenia sa s kritériami väčšiny. Na takejto ceste ale nenachádzame skutočnú múdrosť a zrelosť.
            My sme pozvaní v živote objaviť cestu a dvere, ktoré sú určené iba pre nás. To je tá úzka cesta – cesta, ktorú nám pripravil Boh a úzka brána – naše výlučne „osobné dvere“. Ak touto cestou kráčame, objavujeme, kto sme, aké je naše poslanie a dostávame sa do harmónie so sebou samými. A zároveň sme prínosom pre ostatných.
            Úzke dvere nie sú úzke preto, lebo by na nás kládli prehnané nároky, ale preto, lebo nie vždy je ľahké vytušiť, čo je pre nás to pravé – teda Božie. Vyžaduje to život v Božej prítomnosti a neustálu komunikáciu s Tým, ktorý nás vedie.
            Židovský spisovateľ Franz Kafka spracoval posolstvo Ježišovho výroku o úzkej a širokej ceste v románe Zámok. Rozpráva v ňom príbeh jedného Žida, ktorý prichádza na zámok, kde má splniť isté poslanie. Ibaže okolie i vrátnik mu zabraňujú vstúpiť. Žid v priebehu nekonečného čakania zostarne a zoslabne. Krátko pred tým, ako Žid zomrie, mu vrátnik oznámi: „Tak teraz už naozaj môžem tie dvere zatvoriť. Boli určené len pre teba.“
            A o toto presne ide – objaviť svoje dvere a trebárs aj „v pote tváre“ nimi vojsť.